Jaroslav Ridoško

Dostal som prednedávnom takú lekársko-spoločenskú otázku: keby bolo slovenské zdravotníctvo pacient, ako diagnózu by som mu určil? A čo by som mu navrhol za liečbu?

Nuž, priznám sa, ako lekár-traumatológ musím byť pohotový a neraz sa rýchlo rozhodovať a podľa prvých informácií diagnostikovať a začať liečbu.

Lenže slovenské zdravotníctvo mi nepriviezli po fatálnom úraze. Slovenské zdravotníctvo je vlastne celkom vitálne, v relatívne slušnej kondícii, určite nie je po nejakej ochromujúcej mozgovej príhode. A dokonca netrpí ani podvýživou.

Podľa všetkého má isté chronické ochorenia, či skôr neduhy, ktoré môžeme spoločnými silami riešiť. A určite by to nemali byť „kozmetické“ skrášľovacie operácie, skôr zásahy, ktoré povedú, obrazne povedané, k zmene životosprávy a tým aj náprave stavu.

Snažíme sa o to. Ale každý, kto chcel zmeniť v istom veku svoj postoj k životnému štýlu vie, že je to ťažké. Nestačí len vylúčiť jednu potravinu či urobiť pár krokov v parku navyše. Chce to komplexnú zmenu životného štýlu na viacerých úrovniach.

A tak je to aj s našim slovenským zdravotníctvom, o ktoré sa všetky vlády za ostatných tridsať rokov akosi nestarali komplexne, ale len tak úchytkom. Tu sme operovali nejaké tie zranenia a skrášlili dôležité oddelenia, tam zaviedli infúziu a dodali na niektoré miesta dôležité živiny nových technológií.

Ale o pacienta sa nemôžeme starať parciálne. Isto, pri úraze riešim primárne úraz. Ale ak chcem mať z pacienta opäť človeka, ktorý žije naplno, po záchrane života musí prísť komplexná starostlivosť, rehabilitácia i psychická pomoc. Len tak dosiahneme zlepšenie kvality života pacienta, len tak bude z pacienta plnohodnotný, práceschopný a šťastný človek.

A ako teda liečiť takéhoto chronického pacienta?

Ak chceme mať naše zdravotníctvo zdravé, potrebujeme dosiahnuť takýto synergický efekt. Fungujúce technologické vybavenie na všetkých úrovniach musí dopĺňať dobre pripravený a ohodnotený zdravotnícky personál. Čas, najväčšia vzácnosť, ktorú si nevieme kúpiť, musíme venovať pacientom. A zamerať sa viac na prevenciu, zlepšenie života ľudí.

Mojou víziou sú nemocnice priateľské k ľuďom. A zdravotníctvo, ktoré sa nesústreďuje na pacientov, ale na všetkých občanov.