Jaroslav Ridoško

Lekár nie je automechanik, ktorého cieľom je diagnostikovať pokazenú časť a opraviť ju či dokonca nahradiť. Lekár neopravuje, lekár lieči. K tejto jednoduchej filozofii musíme vrátiť aj naše zdravotníctvo.

V osvietenstve vznikla predstava, že človek je čosi ako stroj zložený z jednotlivých systémov a súčiastok. Idea je to na prvý pohľad pekná a dokonca významne ovplyvnila aj modernú medicínu. Veď človek sa dá rozdeliť na tráviaci systém, srdcovo-cievny systém, opornú kostrovú sústavu a tak ďalej. A lekár má pred sebou odrazu – žalúdok, cievy, či dochrámané kosti.

Je to jednoduchšie, neosobnejšie, pred sebou odrazu lekár nemá osobu, ale súčiastku, prípad, ktorý treba napraviť.

Bolí však človeka len tá zlomená noha a keď ju napravím, bude všetko v poriadku? Zdá sa, že hej, ale je to tak aj pri rakovine? Srdcovom zlyhávaní? Čo človeka bolí pri diabete, keď ho dlho nič nebolí? A môže mať diabetes aj bicykel?

Pri poslednej otázke ste sa zasmiali, ale bicykel je stroj, bicykel nemôže mať problém so žľazami s vnútorným vylučovaním, tam naozaj stačí vymeniť či opraviť súčiastku. Pri človeku by sme však nemali liečiť iba problém s inzulínom. Mali by sme liečiť človeka.

Zdravotníctvo dnes tvoria najmä špecializovaní lekári, ktorí sa sústreďujú na svoje oblasti a tí všeobecní, ktorí sa snažia rozdistribuovať podľa príznakov človeka k správnemu špecialistovi. Kto však lieči človeka?

Veľmi často, najmä v počiatočných štádiách mnohých ochorení, stačí vnímať človeka ako celok. Nie súbor mechanických častí, ktoré sa prepájajú, ale ako bytosť, ktorá cíti, žije a potrebuje možno len čosi zmeniť vo svojom prístupe k životu, aby sa niektorý zo systémov „nepokazil“.

Lekára musíme pripravovať práve pre to, aby liečil. Aby pacientovi pomohol ako človeku, nie ako pokazenému srdcu či poškodenej kostre. Veľmi často – a na to existujú odborné štúdie – pomáha priateľská starostlivosť, záujem o pacienta, ktorého niečo trápi (a to je niečo iné, než že ho niečo bolí) a očakáva od lekára, že mu pomôže. Preto potrebujeme nemocnice priateľské k ľuďom, kde sa o pacientov budeme starať, nie iba opravovať nefunkčné súčiastky či systémy.

Zmena, ktorú chceme dosiahnuť, neznamená, že zabudneme na anatómiu, fyziológiu, imunológiu. Len musíme lekárov naučiť, že to srdce či pokazený pankreas patrí človeku.